Lido di Jesolo ›› Plavba
Prázdninovať v Lido di Jesolo a nevyskúšať plavbu loďou by bolo plytvanie príležitosťami. Odporúčam nasadnúť si na autobus miestnej dopravy a odviesť sa do prístavu Punta Sabbioni. Prístav Punta Sabbioni sa nachádza až na konci výbežku pevniny, za prázdninovým strediskom Cavallino. Tam nastúpiť na niektorú z pripravených lodí. Plavba loďou je príjemný výlet, sadnúť si na terasu a iba vnímať vietor vo vlasoch, pozorovať pobrežie, morskú hladinu, alebo svalnatých námorníkov pri práci. Ani sa nenazdáte a z tohto príjemného snívania vás vytrhne nový začínajúci zážitok. Loď práve pristáva v Benátkach. Mesto vody Benátky je vzdialené z Lido di Jesolo len pár kilometrov, autobusom ste absolvovali 20 kilometrov z centra Jesola do prístavu Punta Sabbioni.
Plavba loďou trvá do Benátok len niekoľko minút. Nasleduje prehliadka mesta Benátky, čo je ďalší takmer povinný program počas dovolenky v Lido di Jesolo. Takto to absolvuje veľká väčšina návštevníkov severného Jadranu. Byť na dovolenke na benátskej riviére a nenavštíviť Benátky ? Nemysliteľné. Jedine, ak ste ich už navštívili niekedy v minulosti a mesto vás nejak zvlášť neokúzlilo. Hovorí sa že Benátky človeka buď nadchnú, alebo znechutia. Môžem to potvrdiť, v našej rodine máme obidve reakcie na Benátky, ja som z Benátok nadšená a manžel tam vraj už nemusí. Je to tak, mesto Benátky je extrémne zvláštne, unikátne, namiesto ulíc vodné kanály, dá sa tým nadchýňať, ale aj znechutiť. Pravdou je, že žiť nadlho v tej vode by ste asi netúžili.
Pokračujme v plavbe loďou, po krátkej prehliadke San Marka a pofotení sa na moste Rialto, nastupujeme do gondoly. Opäť platí, čo som už použila vyššie. Byť v Benátkach a nevyskúšať plavbu po kanáloch? Lístky na plavbu gondolou už máme zakúpené v cestovnej agentúre, ale nedá mi nestrčiť tomu milému usmievavému Talianovi ešte pár kovových mincí do dlane. Hodím na neho široký úsmev a on ma podoprie, kým nastúpim a usadám na miesto. Obdivujem budovy, premýšľam ako a prečo to takto bolo celé postavené. Svalnatý námorník sa stále usmieva a keď vyplávame z kanála spustí na plné hrdlo "... amóoore mióoo...", zneďaleka mu odpovedal kŕdeľ čajok. Sledujem obrovskú výletnú loď, vysokú ako osem poschodový panelák, ktorou dva malinkaté remorkéry manévrujú smerom na otvorené more, von z benátskeho vodného sveta.
Milý Giovanni nás nechal chvíľku pokolísať na vlnách v ústí kanálu Grande a otočkou zamieril späť k pevnine, vyložil nás v prístavisku. Pri vystupovaní každej z dám pomohol s vystupovaním, mne to nedalo a k slovnému grazie mille som pripojila obojlícny dotyk. Voňal ako more mmm!
Po krátkom obede opäť nastupujem na ďalšiu loď, ktorá vyzerá ako Porsche medzi autami. Naleštené chrómové doplnky v kombinácii s drevom a bielou kožou čalúnenia dávajú tušiť nový zážitok. Milý mladý pán aj s hosteskou (alebo to bola sprievodkyňa?) ponúknu našu osem člennú skupinku cestovateľov občerstvením (suché Martini, olivy a mysa najlepších syrov). Mladý pán sa postavil ku kormidlu a pridal plyn. Burácajúce motory dali tušiť, čo nás čaká. Z brehu nám hodili kotevné laná a vyrážame na juh pozdĺž benátskej pláže Lido Venzia. Neviem ako ďaleko sme zašli na juh, ale zrazu sme zabočili doľava a plavba loďou pokračovala smerom na východ na otvorené more. Plavba loďou, no neviem či sa to dá takto nazvať. Leteli sme po špičkách hrebeňov vĺn šialenou rýchlosťou.
Ten zážitok sa nedá opísať, akoby ste uháňali v športovom kabriolete po diaľnici a postavili sa za jazdy. Vždy som obdivovala tieto veľké zašpicatené člny, ale po tejto jazde som ich skalným fanúšikom. Luxus, rýchlosť, elegancia, oplatí sa to zažiť. Kapitán nám naznačil, aby sme sa dívali na horizont, odrazu vidím ako sa približuje pevnina. Stále jasnejšie rozoznávam jednotlivé budovy, okná, wow veď sme v Lignano. Poznám jednotlivé charakteristické budovy, podľa ktorých ľahko určíte ktoré z miest Jesolo, Bibione, Grado, Caorle, Lignano práve obdivujete z mora. Pýtam sa Lignano? a kapitán prikývne. Znižuje rýchlosť na minimum a manévruje do miestneho prístavu, ktorý patrí k najväčším jachtárskym prístavom Jadranu. Záverečné Martini, poďakovanie za bezpečnú a rýchlu jazdu a sme na pevnine. Dnes už je toho mora akosi dosť. Neviem či ten neistý krok spôsobujú začínajúce príznaky morskej nemoci, alebo Martini. Asi skôr to druhé.
Urobíme si krátky výlet po pláži v Lignane a prejdeme sa hlavnou ulicou, v centre máme pripravené občerstvenie a "niečo pod zub". Miestny delegát, ktorý si vyzdvihol našu malú skupinku pri neskorom obede nás opäť dopravil do prístavu v Lignano, kde nás čaká ďalšia plavba loďou. Nastupujeme na starší. ale štýlový rybársky čln s nainštalovanými lavicami pre výletníkov a pomalým tempom vplávame do Lagúny. Zamierime k miestnej atrakcii, ktorou sú staré trstinové rybárske obydlia. Pomalým tempom plávame okolo, akoby sa tu zastavil čas, príroda ukazuje svoje výtvory, množstvo vtáctva a rastlinných druhov sú chránené v prírodných parkoch. Aj náš kapitán zarastený čisto bielou bradou so slameným klobúčikom, akoby namaľovaný majstrom impresionistom vyzerá, že je tu doma.
Deň je na svojom sklonku, keď kotvíme späť v prístave, odkiaľ sme na plavbu lagúnou vyrazili. Celý deň na lodi vo mne navodil zvláštny pocit, akoby som cítila tú drinu a drsný život námorníkov, rybárov skrz stáročia a napadá ma Hemingway, ktorý asi cítil niečo podobné, to spojenie človeka a mora keď písal ten kúzelný príbeh Starec a more. Náš sprievodca nás doprevadí k veľkej výletnej lodi a vysvetlí nám, že toto je záverečná etapa nášho dnešného programu. Loď kotví len niekoľko minút, toľko aby nastúpili a vystúpili pasažieri. Dozvieme sa že vyplávala z chorvátskeho prístavu na Istrii a plaví sa popri pobreží do Benátok. Začína sa stmievať a prichádza únava z celodenného plavenie sa loďami. Sedíme na terase za prestreným stolom so sviečkami a uvedomujem si aká nádherná atmosféra sa vytvára okolo mňa.
Príjemné jedlo z morských živočíchov, zapíjam si to červeným vínečkom, na dolnej terase hrá klavirista jemné tóny a na pobreží sa rozblikali svetielka. Niektorí cestujúci sa popresúvali na pravobok a sledujú hru svetiel na pobreží, spýtam sa čašníka kde sa nachádzame a ukáže rukou na Caorle a potom o niečo naspäť na Bibione. Aby tej romantiky nebolo dosť, na oblohe je zavesený mesiac ako z rozprávok tisíc a jedna noc. Ostávam v prekvapení, keď vystupujeme v Lido di Jesolo, vlastne v prístave Punta Sabbioni, odkiaľ sme svoju dnešnú plavbu loďou začínali, aké je pobrežie husto osídlené. Večerná plavba to človeku priblíži najlepšie, ten svetielkujúci breh sa zdal takmer súvislý bez väčších medzier.
Na hotel sa dostávam s rýchlym taxikárom, takže ani nestihnem prebrať všetky dnešné zážitky a už som kúpeľni vo svojej izbe. Ukladám sa do postele s poslednou vedomou myšlienkou, že v budúcom živote chcem obrovskú jachtu a pohltil ma spánok.
Prázdninovať v Lido di Jesolo a nevyskúšať plavbu loďou by bolo plytvanie príležitosťami. Odporúčam nasadnúť si na autobus miestnej dopravy a odviesť sa do prístavu Punta Sabbioni. Prístav Punta Sabbioni sa nachádza až na konci výbežku pevniny, za prázdninovým strediskom Cavallino. Tam nastúpiť na niektorú z pripravených lodí. Plavba loďou je príjemný výlet, sadnúť si na terasu a iba vnímať vietor vo vlasoch, pozorovať pobrežie, morskú hladinu, alebo svalnatých námorníkov pri práci. Ani sa nenazdáte a z tohto príjemného snívania vás vytrhne nový začínajúci zážitok. Loď práve pristáva v Benátkach. Mesto vody Benátky je vzdialené z Lido di Jesolo len pár kilometrov, autobusom ste absolvovali 20 kilometrov z centra Jesola do prístavu Punta Sabbioni.
Plavba loďou trvá do Benátok len niekoľko minút. Nasleduje prehliadka mesta Benátky, čo je ďalší takmer povinný program počas dovolenky v Lido di Jesolo. Takto to absolvuje veľká väčšina návštevníkov severného Jadranu. Byť na dovolenke na benátskej riviére a nenavštíviť Benátky ? Nemysliteľné. Jedine, ak ste ich už navštívili niekedy v minulosti a mesto vás nejak zvlášť neokúzlilo. Hovorí sa že Benátky človeka buď nadchnú, alebo znechutia. Môžem to potvrdiť, v našej rodine máme obidve reakcie na Benátky, ja som z Benátok nadšená a manžel tam vraj už nemusí. Je to tak, mesto Benátky je extrémne zvláštne, unikátne, namiesto ulíc vodné kanály, dá sa tým nadchýňať, ale aj znechutiť. Pravdou je, že žiť nadlho v tej vode by ste asi netúžili.
Pokračujme v plavbe loďou, po krátkej prehliadke San Marka a pofotení sa na moste Rialto, nastupujeme do gondoly. Opäť platí, čo som už použila vyššie. Byť v Benátkach a nevyskúšať plavbu po kanáloch? Lístky na plavbu gondolou už máme zakúpené v cestovnej agentúre, ale nedá mi nestrčiť tomu milému usmievavému Talianovi ešte pár kovových mincí do dlane. Hodím na neho široký úsmev a on ma podoprie, kým nastúpim a usadám na miesto. Obdivujem budovy, premýšľam ako a prečo to takto bolo celé postavené. Svalnatý námorník sa stále usmieva a keď vyplávame z kanála spustí na plné hrdlo "... amóoore mióoo...", zneďaleka mu odpovedal kŕdeľ čajok. Sledujem obrovskú výletnú loď, vysokú ako osem poschodový panelák, ktorou dva malinkaté remorkéry manévrujú smerom na otvorené more, von z benátskeho vodného sveta.
Milý Giovanni nás nechal chvíľku pokolísať na vlnách v ústí kanálu Grande a otočkou zamieril späť k pevnine, vyložil nás v prístavisku. Pri vystupovaní každej z dám pomohol s vystupovaním, mne to nedalo a k slovnému grazie mille som pripojila obojlícny dotyk. Voňal ako more mmm!
Po krátkom obede opäť nastupujem na ďalšiu loď, ktorá vyzerá ako Porsche medzi autami. Naleštené chrómové doplnky v kombinácii s drevom a bielou kožou čalúnenia dávajú tušiť nový zážitok. Milý mladý pán aj s hosteskou (alebo to bola sprievodkyňa?) ponúknu našu osem člennú skupinku cestovateľov občerstvením (suché Martini, olivy a mysa najlepších syrov). Mladý pán sa postavil ku kormidlu a pridal plyn. Burácajúce motory dali tušiť, čo nás čaká. Z brehu nám hodili kotevné laná a vyrážame na juh pozdĺž benátskej pláže Lido Venzia. Neviem ako ďaleko sme zašli na juh, ale zrazu sme zabočili doľava a plavba loďou pokračovala smerom na východ na otvorené more. Plavba loďou, no neviem či sa to dá takto nazvať. Leteli sme po špičkách hrebeňov vĺn šialenou rýchlosťou.
Ten zážitok sa nedá opísať, akoby ste uháňali v športovom kabriolete po diaľnici a postavili sa za jazdy. Vždy som obdivovala tieto veľké zašpicatené člny, ale po tejto jazde som ich skalným fanúšikom. Luxus, rýchlosť, elegancia, oplatí sa to zažiť. Kapitán nám naznačil, aby sme sa dívali na horizont, odrazu vidím ako sa približuje pevnina. Stále jasnejšie rozoznávam jednotlivé budovy, okná, wow veď sme v Lignano. Poznám jednotlivé charakteristické budovy, podľa ktorých ľahko určíte ktoré z miest Jesolo, Bibione, Grado, Caorle, Lignano práve obdivujete z mora. Pýtam sa Lignano? a kapitán prikývne. Znižuje rýchlosť na minimum a manévruje do miestneho prístavu, ktorý patrí k najväčším jachtárskym prístavom Jadranu. Záverečné Martini, poďakovanie za bezpečnú a rýchlu jazdu a sme na pevnine. Dnes už je toho mora akosi dosť. Neviem či ten neistý krok spôsobujú začínajúce príznaky morskej nemoci, alebo Martini. Asi skôr to druhé.
Urobíme si krátky výlet po pláži v Lignane a prejdeme sa hlavnou ulicou, v centre máme pripravené občerstvenie a "niečo pod zub". Miestny delegát, ktorý si vyzdvihol našu malú skupinku pri neskorom obede nás opäť dopravil do prístavu v Lignano, kde nás čaká ďalšia plavba loďou. Nastupujeme na starší. ale štýlový rybársky čln s nainštalovanými lavicami pre výletníkov a pomalým tempom vplávame do Lagúny. Zamierime k miestnej atrakcii, ktorou sú staré trstinové rybárske obydlia. Pomalým tempom plávame okolo, akoby sa tu zastavil čas, príroda ukazuje svoje výtvory, množstvo vtáctva a rastlinných druhov sú chránené v prírodných parkoch. Aj náš kapitán zarastený čisto bielou bradou so slameným klobúčikom, akoby namaľovaný majstrom impresionistom vyzerá, že je tu doma.
Deň je na svojom sklonku, keď kotvíme späť v prístave, odkiaľ sme na plavbu lagúnou vyrazili. Celý deň na lodi vo mne navodil zvláštny pocit, akoby som cítila tú drinu a drsný život námorníkov, rybárov skrz stáročia a napadá ma Hemingway, ktorý asi cítil niečo podobné, to spojenie človeka a mora keď písal ten kúzelný príbeh Starec a more. Náš sprievodca nás doprevadí k veľkej výletnej lodi a vysvetlí nám, že toto je záverečná etapa nášho dnešného programu. Loď kotví len niekoľko minút, toľko aby nastúpili a vystúpili pasažieri. Dozvieme sa že vyplávala z chorvátskeho prístavu na Istrii a plaví sa popri pobreží do Benátok. Začína sa stmievať a prichádza únava z celodenného plavenie sa loďami. Sedíme na terase za prestreným stolom so sviečkami a uvedomujem si aká nádherná atmosféra sa vytvára okolo mňa.
Príjemné jedlo z morských živočíchov, zapíjam si to červeným vínečkom, na dolnej terase hrá klavirista jemné tóny a na pobreží sa rozblikali svetielka. Niektorí cestujúci sa popresúvali na pravobok a sledujú hru svetiel na pobreží, spýtam sa čašníka kde sa nachádzame a ukáže rukou na Caorle a potom o niečo naspäť na Bibione. Aby tej romantiky nebolo dosť, na oblohe je zavesený mesiac ako z rozprávok tisíc a jedna noc. Ostávam v prekvapení, keď vystupujeme v Lido di Jesolo, vlastne v prístave Punta Sabbioni, odkiaľ sme svoju dnešnú plavbu loďou začínali, aké je pobrežie husto osídlené. Večerná plavba to človeku priblíži najlepšie, ten svetielkujúci breh sa zdal takmer súvislý bez väčších medzier.
Na hotel sa dostávam s rýchlym taxikárom, takže ani nestihnem prebrať všetky dnešné zážitky a už som kúpeľni vo svojej izbe. Ukladám sa do postele s poslednou vedomou myšlienkou, že v budúcom živote chcem obrovskú jachtu a pohltil ma spánok.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára